Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

Do svojich obrazov vložil bolesť a odpustil

Do svojich obrazov vložil bolesť a odpustilVytlačiť
 

Tibor Spitz

Pri príležitosti 90. narodenín významného rodáka z Dolného Kubína, vedca, umelca a jedného z posledných priamych svedkov holokaustu Tibora Spitza, sa 22. augusta vo Florinovom dome sprístupnila výstava jeho výtvarných prác. V nich reflektuje svoje osobné spomienky z obdobia holokaustu.

 

Tieto obrazy vyjadrujú moje pocity a emócie, ktoré som mal ako 12-ročný chlapec behom týchto udalostí a aj neskôr, keď sme sa dozvedeli, že naši príbuzní už nežijú. Tieto pocity sa, bohužiaľ, nikdy nestratia. Sú to otvorené rany, ktoré sa nezahojili. Všetci, čo boli deportovaní, zmizli. Nakoniec sme sa dozvedeli ako. Musel som sa s tým vyrovnať. To, že som namaľoval moje pocity do obrazov, do malieb, ma vyliečilo, lebo som ich týmto spôsobom mohol zdieľať s mnohými ľuďmi, Tí so mnou súcitili a to ma priviedlo späť ku pozitívnym myšlienkam a zostal som žiť,“ vysvetľuje umelec a priamy svedok holokaustu Tibor Spitz.    

Podľa slov kurátorky výstavy Dáše Korytárovej Lofajovej, má Dolný Kubín veľa významných osobností a Tibor patrí medzi ne. „Aj napriek jeho vysokému veku majú ľudia možnosť sa s ním osobne stretnúť a vnímať jeho charizmu i celý jeho príbeh. Tibor sa tu veľmi rád vracia. Štyri roky po sebe tu prišiel každý rok. Stále cíti, že Dolný Kubín je jeho rodné mesto, je to jeho domov, aj keď dlhé roky žije v zahraničí,“ konštatovala.

„Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava je poctené tým, že práve v roku jubilea pána Tibora Spitza môžeme prezentovať jeho výtvarné umelecké diela. Tibor Spitz si vyliečil svoju dušu práve tým, že sa pustil do maľovania týchto obrazov. A je tu veľký záujem, pretože prežiť holokaust nie je také jednoduché. Tibor Spitz je aj napriek vysokému veku veľmi kreatívny, tvorivý a vie veľmi zaujímavo rozprávať. My sme ho mali už aj na niekoľkých  besedách u nás v múzeu a vie zaujať aj mladých ľudí,“ povedala po vernisáži Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea.

V tvorbe Tibora Spitza sa objavujú aj témy judaizmu a židovského mystického učenia Kabbalah. Okrem ľudských postáv je častým motívom jeho výtvarných prác kôň, ktorý má alegorický význam. Jeho umelecké práce boli vystavované na mnohých samostatných i kolektívnych výstavách v New Yorku, New Jersey, Kanade, v Prahe i na Slovensku. V Dolnom Kubíne Tibor Spitz vystavuje po prvýkrát. „Až potom, keď sme odišli z Československa a z toho režimu, ktorý si neprial tieto spomienky zdôrazňovať, som sa dostal do Kanady a Ameriky, kde som začal tieto obrazy maľovať a postupne sa ich nahromadilo toľko, že ľudia to zbadali. Chceli, aby som ich vystavoval. Nakoniec som ich poslal do Bratislavy a daroval ich múzeu. Slúžia ako varovanie hlavne mladej generácii, ktorá nemala túto skúsenosť, zvlášť v mierumilovnom a krásnom Slovensku,“ objasnil Tibor Spitz.

Kurátorka výstavy sa snažila pri tvorbe expozície vyjadriť celý príbeh Tibora Spitza a jeho rodiny. „Obrazy sú zoradené od toho momentu, ako začali prijímať prvé informácie o deportáciách, ako cítili strach, keď zistili, čo sa v tých koncentračných táboroch deje až po koniec vojny a pocit oslobodenia. Tibor Spitz nie je vyštudovaný umelec, čiže tieto obrazy môžeme považovať za insitné umenie,“ vysvetlila Korytárová Lofajová s tým, že Tibor pochádza z rodiny, ktorá mala ešte jedného veľmi talentovaného umelca. Bol to Tiborov brat Ernest Spitz, ktorý významne zasiahol do slovenskej moderny.

Do svojich obrazov vlozil bolest a odpustil 04 (redakcia) copy.jpg

Počas vernisáže sa stal Tibor Spitz jedným z nositeľov pamätnej medaily a diplomu Chatama Sofera. Je to najvyššie ocenenie, ktoré udeľuje Múzeum židovskej kultúry. „Tibor Spitz je človek, ktorý je jednoducho úžasný. Je naplnený citom a ten cit aj odovzdáva. Tibor Spitz prežil v období detstva a mladosti hrôzy, pre ktoré mohol byť zatrpknutý, no v ňom nezostala ani štipka trpkosti. Je človek, ktorý rozdáva lásku. Nikdy nikoho neobviňuje. To, čo bolo v ňom, potreboval zo seba dostať, ale iným spôsobom ako hnevom, nenávisťou, zlobou. Dal to zo seba von prostredníctvom obrazov a tie oslovujú. Aj napriek tomu, že sú hrozné, že hovoria o holokauste, hovoria aj o človeku. Hovoria o Tiborovi Spitzovi,“ ozrejmil Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry.

V rámci návštevy Dolného Kubína nazrel Tibor Spitz aj do svojho rodného domu a detskej izby. Tá sa nachádza v priestoroch ZUŠ P. M. Bohúňa na Matúškovej ulici. „Pamätám si, keď som mal niekoľko rokov, ako som sa díval z nášho okna naproti do bytu notára. Dnes sme boli na tých miestach, nielen v našom byte, ale aj na dvore a pri Jasenovskom potôčiku. Bol som aj v miestnosti, kde som sa narodil. Bol to pocit, ktorý neviem ani slovami opísať. Je to taká duchovná, duševná a dokonca taká mystická skúsenosť. Človek sa vracia na miesto, kde uzrel po prvýkrát svetlo sveta, kde sa naučil chodiť, rozprávať a vnímať svet,“ zaspomínal si Tibor Spitz.

Ku svojmu životnému jubileu si okrem pevného zdravia želá len jedno. „Prajem si, aby bol lepší svet. Ľudia sa nerozdeľujú na rasy, na obyvateľstvo a národnosti alebo podľa geografickej príslušnosti. Rozdeľujú sa len na dve skupiny: na slušných ľudí a na tých ostatných. A na Slovensku som nadšený, zvlášť touto poslednou návštevou. Vidím, že ľudia si skutočne prajú a želajú slušné Slovensko, ľudí, ktorí sú decentní, slušní a nerobia iným, čo nechcú, aby sa stalo im a to ma napĺňa šťastím. Je to ten najväčší dar na moje dosť vysoké narodeniny,“ dodal na záver Tibor Spitz.

Tibor Spitz sa narodil v Dolnom Kubíne v roku 1929 a nástupom fašizmu sa predčasne skončilo jeho takmer bezstarostné detstvo. Pre židovský pôvod nemohol navštevovať verejné školy a celá rodina žila v neustálom strachu pred deportáciou do koncentračného tábora. Pred istou smrťou sa napokon uchýlili do hôr v okolí dedinky Srňacie, kde strávili v zemi vyhĺbenom bunkri sedem mesiacov. Po oslobodení v roku 1945 sa vrátili do Dolného Kubína, kde z celej židovskej komunity prežilo vojnu len pár jedincov. Tibor Spitz sa snažil následne zaradiť do bežného života. Po strednej škole začal študovať chémiu v Prahe a stal sa úspešným vedeckým pracovníkom a odborníkom na sklársku technológiu. V 60-tych rokoch emigroval spolu s manželkou do Kanady a neskôr sa usadil v Amerike. Popri svojej vedeckej práci sa stal aktívnym insitným a neskôr profesionálnym umelcom. Prostredníctvom svojich diel a prednášok sa snaží súčasným generáciám približovať dobu, v ktorej žil.

 

redakcia  

 

TVDK black.png

 

 


 
 

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
webmaster

webygroup
ÚvodÚvodná stránka